Krakaju vrany,
necujne mrholi.
Sme tu tak, ako
keby sme neboli.
Vzduch vonia tabakom a mokrou hlinou.
Mlcim ty hovoris, tiez mlcaninou.
Svihnuty Lacko, ti dava gastany.
Predstieras nadsenie, nechces ho zranit.
Zvesene listie, zvesene hlavy,
tvoj pohlad do zeme, tak vela vravi.
Dohrali sme nieco v tom mrholeni,
kto je tu vitaz, a kto porazeny
|